"Kamarátky" 1. časť

Som zvedavá čo poviete na môj príbeh :). Budem rada za každý názor, či už pochvalu alebo kritiku. P.S. toto sa mi reálne nestalo, okey? :D

Práve som sa vracala zo školy, lebo blbá Papierová ma nechala po škole. Odchádzala som teda posledná, ak nerátam ju a tú fiflenu Simonu z môjho (maturitného) ročníka. Ten jej chalan s ňou chodí možno akurát tak kvôli kráse, inak v hlave a aj v srdci má prázdno. A tie jej „kamarátky“ či ako ich mám nazvať...no to je ozajstná pohroma. Laura – tá sa po nej nehorázne opičí. Nemá vlastný rozum, tak používa Simonin, ktorý vlastne tiež neexistuje.

Jej názory sú také, že to, čo povie vodkyňa Simona platí a je to pre ňu viacej ako zákon. Alica je z nich asi najmúdrejšia, no a preto naozaj nechápem, prečo sa k nim pridala. Ona predtým chodila so mnou na školu a poviem to takto: bola najobľúbenejšie dievča, pretože každý sa na ňu mohol spolahnúť a nikdy nikoho neodmietla. No sláva jej zrejme nejako moc stúpla do hlavy. Už by som ani nebola povedala že sme si niekedy boli blízke skoro ako sestry. A Kristína, tá je veľmi pekná.
V poslednej dobe sa so Simonou furt naťahujú o to, ktorá z nich je krajšia. Normálne si našli kdesi v uličke pri smeťákoch obchod s vešteckými potrebami a tam kúpili zrkadlo, aby im na to odpovedalo ako v Snehulienke. No pekne ich oklamala tá tetka. Nie že by som im to priala, ale nič iné si ani nezaslúžia. Všetky sú totižto poriadne mrchy a preto ma prekvapilo, keď sa mi Simona prihovorila. "Príď a zober aj brácha." a vtisla mi do ruky plagát na ktorom bolo napísané:

Skoro som onemela. Len som tam tak stála a čítala to furt dokola. "Čo ti uleteli včely?! Chápem, že si to zrejme nečakala, ale naozaj príďte, jasné?" Prikývla som. "Nezabudni si zobrať nočnú košeľu, je to pyžamová párty. Maj sa." Stále som bola mimo. To mi už šibe alebo ma naozaj pozvala Simona na svoju párty? A prečo tam má ísť do prkna aj môj brat?! Rozmýšľala som nad tým celú cestu. Skoro ma prešlo auto, zastalo asi decimeter predo mnou a vodič bol úplne vydesený. Až potom som si to uvedomila a prešli mnou zimomriavky. Nuž, fakt neviem či tam mám ísť. Ale veľa času na rozmyslenie nemám, veď piatok je už zajtra!!!

S.