"Kamarátky" 2. časť

Ahojte :). Pekný nový rok vám prajem, aby ste si splnili sny :) (každý predsa nejaké má). Tak tu už pokračujem s príbehom :).

Prišla som domov a síce bolo len 17 hodín, ale bola som unavená z prednášok Papierovej, že toaletný papier slúži na...viete čo, a nie na to, aby som sa s tým obhadzovala so Simonou. Áno, snažila som sa z nej spraviť múmiu, lebo ma už nehorázne štvalo, že sa tam vykrúcali všetky štyri pred zrkadlom, špúlili pusinky a keď som vyšla z vécka tak hneď začali s ich blbými poznámkami. No tak ako nech sa nehnevá, ale byť v škole tak dlho kvôli takej konine...

"Nie!!! Ja tam nejdem!" zvrieskla som o šiestej ráno, keď som vstala. "Čo si tie mrchy pipkovské myslia?!!" "Kľud ségra." prebudila som môjho brata. No tak čo, aj tak by za pätnásť minút aj on musel vstať, aspoň má teraz viac času. "Kde si vlastne včera bola? Celý deň som ťa nevidel." "Bola som po škole, však vieš aká je Simona a tie jej prívesky. Mimochodom, dala mi včera pozvánku na dnešnú párty u nej doma, chápeš to?!" "To je ale tvoj problém." pokrútila som hlavou. "Milý braček, mýliš sa. Pozvali totižto aj teba." "A kde je tá pozvánka?!" po chvíli prekvapenia povedal. Ukázala som na môj koš, v ktorom ležala pokrčená a trocha rozdrapená. No, neudržala som svoju zlosť. Vyrazil smerom ku košu a mal šťastie, že nám včera rodičia koše vyprázdnili, takže to nebolo až také nechutné. "Párty. Kde? U Simony. Kedy? V piatok. Čas? 20:00. Počkaj, to je už dneska?!" "Hej, však som ti to aj povedala." "Nezaregistroval som to." pokrčil plecami. Pozvánku si odniesol z mojej izby a neskôr sme už šli do školy. Celý deň som mala taký divný pocit, škoda že aj Lucia chýba. Tá by vedela čo s tým.

Bolo 18 hod. keď sa brat začal chystať. "Ty si šialený?! Ty tam fakt ideš? Ja že sa na to tiež vykašleš." "Však beriem si auto, keby ma mučia tak utečiem." poklepal si po čele a na to sme sa začali smiať. "Vieš čo? Aj ja teda idem. Počkaj ma, idem si pobaliť pár vecí. Okolo 19:50 vyrazme, okej?"

"Otec? Ideme k Simone, neviem kedy sa vrátime, tak nás nehľadaj. Berieme si auto. Maj sa."
Bojím sa. Už sme odišli z domu. Neviem čo mám od dnešného večera čakať. Doviezli sme sa pri nádherný, veľký dom.
"Čaute! Tak aj ty si prišiel, Simon?" privítala nás Simona.
"Ahóooj." začala sa na neho vešať Kristína.
"Ahoj?" povedal jej a pozrel sa na mňa trocha vydesený, ako keby žiada o pomoc. Už sme ale boli vnútri domu.

S.