Ahojte :). Po trocha dlhšom čase sa zase ozývam s ďalším dieľom. Napíšte mi prosím do komentára čo sa vám páči a čo nie, beriem aj kritiku samozrejme. Tu už je ďalší diel:
Tá párty bola jednoducho otrasná. Hneď po príchode nás zatiahli do Simoninej izby, kde mňa odsotili nabok a Kristína sa na Simona začala tlačiť, robila si z neho srandu, zároveň ho aj balila. Laura ostala chvíľku stuhnutá, lebo nevedela čo má robiť, ale pridala sa ku Kristíne. Simona bola v kuchyni, chcela nám priniesť nejaké občerstvenie. Síce sme boli na párty len 5 minút, Simon mal tých otráv už dosť. "A chcel by si byť radšej so mnou, či so Simonou?" opýtala sa Kristína. Simona už stála vo dverách izby keď zahlásil: "radšej budem s opicou ako s nejakou z vás. Zhodil zo seba Kristínu a Lauru a vybral sa na odchod. "Keby niečo tak zavolaj, ja tu s týmito obludami už nestrávim ani minútu, nikdy so žiadnou z vás troch už ani neprehovorím." Simone medzi tým všetko spadlo z rúk na zem, rozbilo sa a ona utiekla do kúpeľne, kde sa zamkla. Na celý dom bolo počuť jej náreky. Kristína prehlásila "Tak, párty sa teda skončila, ja tu už nemám dôvod byť."
Laura odišla s ňou. Ja som však šla pri dvere a prihovorila som sa jej. "Čo sa stalo že plačeš?! Veď jediný dôvod načo sem môj brat mal ísť je, aby ste ho tu strápňovali a nedali mu pokoj, nie?"
"Nie. Teda áno." "Tak áno, či nie?!" "Áno, malo to tak byť, Kristína to tak vymyslela, ale..."
"No tak idete podľa plánov, nie?" bola som na ňu nahnevaná, ale bolo mi jej aj trocha ľúto.
"Ja som to takto ale nechcela. Chcela som, aby sme sa zabavili a aby som mala čas porozprávať a spoznať sa s tvojím bratom" vzdychla. "Prečo si sa s ním chcela spoznať?" Nedochádzalo mi to. "Divím sa ti, že si ešte tu a že sa tu so mnou vybavuješ a neodišla si ako ostatní."
"Ja nie som ako ostatní. Svoju kamarátku by som tu nikdy nenechala a aj keď my dve zrovna príkladom na to nie sme." zasmiala sa a odomkla dvere. Vošla som dovnútra.
"Vieš, v poslednej dobe sa s každým hádam. Toto bol jediný deň, na ktorý som sa tešila, že ťa uvidím, lebo som vedela že prídeš aj s bratom. Ale oni všetko pokazili. Všetko!"
"Povedz mi ale prečo ti tak záleží na tom...TEBE SA PÁČI Simon, že?!!! Ako, že som som na to neprišla skôr???" "Nikomu to nepovieš?" pozrela na mňa smutne. "Sľubujem že nie."
"Ja sľubom už neverím. Raz som bola do Adama, povedala som to Laure a Kristíne a oni sľúbili, že sa to nikto iný nedozvie a druhý deň to vedela už celá škola." "Hej, to si pamätám. Ale ja nemám dôvod to niekomu rozkríknuť." "No tak dobre, ale trocha sa za to hanbím. Som až po uši zamilovaná do tvojho brata. Keď ho niekde stretnem cítim niečo, čo som ešte nikdy necítila. Srdce mi bije oveľa hlasnejšie ako zvyčajne. V bruchu cítim taký divný, ale nádherný pocit. Dnes som sa chcela aj ja jemu aspoň zapáčiť, lebo viem že ma moc nemusí. Ale keď povedal že so mnou už nikdy ani neprehovorí a to pritom ja som len vtedy prišla z kuchyne, nezvládla som to. Ani mi nedal kvôli tým mojím "kamarátkam" šancu!!!" "Ešte pred desiatimi minútami by som neverila, že ty vôbec máš nejaké city. Ale nie si asi tak hrozná ako som si myslela." "Tak ďakujem ti že si to myslíš. Ja ani neviem prečo každému robím zle, ohováram ho a robím naprieky. Proste som si na to už zvykla a inak mi to ide veľmi ťažko."
"A oni dve o tom vedia?" "Nie, si jediný človek ktorý to vie. A neviem prečo, ale verím ti, že to nikomu nepovieš." "Počúvaj, keď už sme tu len my dve, čo keby sme si šli pozrieť nejaký film a baviť sa? Dúfam, že tu neplánuješ len tak sedieť a rumázgať."
"Prvýkrát v živote s tebou súhlasím. A ospravedlňujem sa ti za všetko, čo som ti kedy spravila. Tie hodiny po škole ti asi už nenahradím, ale...""...začnime odznovu." Podala som jej ruku a ona ňou potriasla.
S.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára